Som jednoducho smoliarka ....(fiktívny beletrizovaný životopis)

Myslím že je úplne jedno ako začnem. Mnoho ľudí by povedalo že smola neexistuje , je to len neprítomnosť šťastia. No dovolím si povedať že je to hlúposť. Čo znamená slovo "smola" pre mňa ? Mohla by som rozprávať mnoho príbehov ,ktoré sa mi udiali za 17 rokov môjho života. Smolu som mala ešte skôr ako som sa narodila a najhoršie je že táto smola neničila len mňa! Napríklad keď ma moja mama nosila, ja som len rástla a plávala, a keď sa mi náhodou niečo v tom raji nepáčilo kopla som ju, so všetkou láskou, samozrejme. Pokračujem narodením .Narodila som sa presne 1.apríla.Kedže som súčasťou tohto šialeného dňa môžem povedať že som trocha nepodarený vtip. Prvé čo som videla bol sklamaný pohľad mojej mami  z ktorého som usúdila že som dievča .U nás doma ma smola taktiež neminula. Keď som niečo schovala nedokázal to vypátrať nikto a dokonca ani ja sama. Táto super vlastnosť na skrývanie vecí ma neopustila do dnes no po takom čase to už ako smolu nevnímam . Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali dni, týždne, mesiace a ja som sa zmenila na chodiaci kazisvet. Ani neviem ako, zrazu som sa ocitla sama, bez rodičov v škôlke.No,a čo teraz? Voľné miesto bolo len medzi staršími deťmi. A aby toho nebolo málo z duše som nenávidela obedňajší spánok. Nevedela som si vážiť ten kúsok oddychu uprostred dňa. Keď som mala 6 rokov vyložila som aktovku na chrbát a odcupkala do školy. Všetky moje kamarátky sedeli s dievčatami, len mňa pani učiteľka posadila ku chlapcovi. Ku chlapcovi,ktorý si zo mňa 9 rokov robil srandu. Už vtedy som vedela ,že škola nieje taká úžasná ako som si myslela . Veď pozrela som sa okolo seba,z jednej strany bol otravný spolužiak a z druhej pani učiteľka ,ktorá nám tlačila do hláv abecedu a ako by to nestačilo, začala aj násobilku. Na druhom stupni sa na mňa začali lepiť základné vedomosti. Aspoň niečo pozitívne ,no nie? No tak ako aj materská škola aj základná sa pomaly blížila ku koncu.Prvý pol rok na gymnáziu bol pre mňa zaujímavý. Nová veľká škola, nové tváre, nový učitelia a k tomu nové kecy rodičov o tom aby som učila .Až ma kvôli tomu bolela hlava. V druhom ročníku sa postupne bolesti hlavy preniesli na rodičov. Dnes tvrdia ,že to bolesť ich hláv je z mojej puberty. Ja tomu ale neverím, lebo z mojej puberty môže bolieť hlava iba mňa....