Myslím že je úplne jedno ako začnem. Mnoho ľudí by povedalo že
smola neexistuje , je to len neprítomnosť šťastia. No dovolím si povedať že je to hlúposť. Čo znamená slovo
"smola" pre mňa ? Mohla by som rozprávať mnoho príbehov ,ktoré sa mi
udiali za 17 rokov môjho života. Smolu som mala ešte skôr ako som sa narodila
a najhoršie je že táto smola neničila len mňa! Napríklad keď ma moja
mama nosila, ja som len rástla a plávala, a keď sa mi náhodou niečo
v tom raji nepáčilo kopla som ju, so všetkou láskou, samozrejme.
Pokračujem narodením .Narodila som sa presne 1.apríla.Kedže som súčasťou tohto
šialeného dňa môžem povedať že som trocha nepodarený vtip. Prvé čo som
videla bol sklamaný pohľad mojej mami
z ktorého som usúdila že som dievča .U nás doma ma smola taktiež
neminula. Keď som niečo schovala nedokázal to vypátrať nikto a dokonca ani
ja sama. Táto super vlastnosť na skrývanie vecí ma neopustila do dnes no po takom
čase to už ako smolu nevnímam . Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali
dni, týždne, mesiace a ja som sa zmenila na chodiaci kazisvet. Ani neviem
ako, zrazu som sa ocitla sama, bez rodičov v škôlke.No,a čo teraz? Voľné miesto
bolo len medzi staršími deťmi. A aby toho nebolo málo z duše som nenávidela
obedňajší spánok. Nevedela som si vážiť ten kúsok oddychu uprostred dňa. Keď
som mala 6 rokov vyložila som aktovku na chrbát a odcupkala do školy. Všetky moje kamarátky sedeli s dievčatami, len mňa pani učiteľka posadila ku chlapcovi. Ku chlapcovi,ktorý si zo mňa 9 rokov robil srandu. Už vtedy som vedela ,že škola nieje taká úžasná ako som si myslela . Veď pozrela som sa okolo seba,z jednej strany bol otravný spolužiak a z druhej pani učiteľka ,ktorá nám tlačila do
hláv abecedu a ako by to nestačilo, začala aj násobilku. Na druhom stupni sa na mňa
začali lepiť základné vedomosti. Aspoň niečo pozitívne ,no nie? No tak ako aj
materská škola aj základná sa pomaly blížila ku koncu.Prvý pol rok na gymnáziu bol
pre mňa zaujímavý. Nová veľká škola, nové tváre, nový učitelia
a k tomu nové kecy rodičov o tom aby som učila .Až ma kvôli tomu
bolela hlava. V druhom ročníku sa postupne bolesti hlavy preniesli na rodičov. Dnes tvrdia ,že to
bolesť ich hláv je z mojej puberty. Ja tomu ale neverím, lebo z mojej puberty môže
bolieť hlava iba mňa....
